Rozhovor s interiérovou dizajnérkou Living with Mary

Tvorivý priestor. V ňom figuruje Ing. arch. Mária Minariková, v instagramovom svete architektúry a interiérového dizajnu známa aj ako Living with Mary. Dekorovanie, homestaging, obnova starších nábytkov, projekty interiérov a architektonické štúdie – v tom všetkom vie Mary poradiť. Na blogu ju najčastejšie vnímate v pozícii autora a konzultanta v konkrétnych témach dekorovania. Tentokrát vám prostredníctvom rozhovoru priblížime jej širší pohľad na tému interiérového dizajnu.

Mary, v čom ako študovaná architektka vnímate benefity služieb interiérového dizajnéra? Akú pridanú hodnotu má jeho práca?

V prvom rade musím povedať, že prácu interiérového dizajnéra treba vnímať komplexnejšie. Aby som to však zjednodušila, rozdelila by som ju na dve etapy: v prvom prípade ide o zhmotnenie klientových predstáv, v tej druhej o pridanú hodnotu – o iný náhľad, niečo, čo zákazníkovi ani nenapadne (či už ide o ideu, zmenu dispozície, alebo o kombinovanie materiálov).

Hlavný benefit vidím v zariaďovaní pri „rozplánovaní interiéru“, ak napr. klient nemá dostatok peňazí, aby zariadil komplet celý interiér naraz. Je super mať pred sebou celkový obraz. Interiérový dizajnér ho vypracuje, zákazník si ho zase môže rozfázovať. Toto je naozaj skvelý spôsob, ako sa vyhnúť zbytočným chybám a nákladom.

V čom je rozdiel, ak sa rozhodneme dať prednosť svojpomocnému zariaďovaniu?

Rozdiel vyplýva z veľmi častej chyby „samozariaďovania“ – niektorí ľudia si skrátka nevedia priestor predstaviť ako celok, nepohrajú sa s dispozíciou, pričom jej zmena vie pri zariaďovaní veľmi dobre poslúžiť. Tým, že je celý tento proces nekoordinovaný, náklady nie sú optimálne. Totiž, ak máte pred sebou vizuál, máte aj presne naplánovaný rozpočet, resp. ho viete ovplyvniť.

Pri svojpomocnom zariaďovaní sa bežne vyskytnú neplánované chyby, ktorým sa pri návrhu od dizajnéra môžete vyhnúť. Mínusom je aj veľa času stráveného na „domácom projekte“. Zariadeniu interiéru predchádza precízna príprava, čo si veľa ľudí neuvedomuje. Ak ju ako podklad nemajú, padá celá na nich a niekedy padá naozaj… Aj ku mne chodia ľudia, ktorí si tým prešli a povedali, že už nikdy viac. Práve preto sa „na podruhé“ ocitli u dizajnéra.

Vďaka práci interiérového dizajnéra nemusíte vaše bývanie zariadiť naraz. Aj keď ho rozkúskujete a ďalšia miestnosť príde na rad o niekoľko mesiacov neskôr, očakávaný výsledok to neohrozí, pretože môžete počítať so súladom a harmóniou.

Podľa čoho by sme si mali zariaďovať interiér? Ak ho navrhujete, je nutné, aby odzrkadľoval osobnosť v ňom žijúcich ľudí, ich životný štýl?

Podľa čoho by sme si mali zariaďovať interiér? Ak ho navrhujete, je nutné, aby odzrkadľoval osobnosť v ňom žijúcich ľudí, ich životný štýl?
Je to nevyhnutné. Každý má iné preferencie, čo sa týka štýlu aj samotného fungovania. Preto by sme interiér mali zariaďovať nielen podľa toho, ako chceme bývať (vizuálna stránka, vkus, estetické vnímanie), ale aj ako chceme žiť (životný štýl ľudí žijúcich v domácnosti prepojený s funkčnosťou a praktickosťou). Inšpirácia je fajn, ale kopírovať riešenia, ktoré valcujú internet či vyhovujú kamarátom – to doma nemusí fungovať.

Zmienili ste sa o estetickosti verzus funkčnosti interiéru – mali by byť v rovnováhe?

Vždy. Je zbytočné, aby bol interiér krásny, ak sa v ňom neprosperuje a nežije dobre. Áno, niekto je pripravený vzdať sa funkčnosti na úkor efektu a opačne. Za mňa sa dá akákoľvek náročná požiadavka prispôsobiť aj pohľadovo, aj technicky.

Popri návrhoch interiérov sa venujete aj obnove starších nábytkov – vnímate, že sa trend renovácie a vdýchnutie života starým veciam dostáva viac do povedomia?

Je na veľkom vzostupe, ale zároveň registrujem, že to nie je pre každého. Napríklad, keď v páre k tomu inklinuje iba jeden. Je dôležité, aby táto náklonnosť bola prítomná na oboch stranách. Všímam si však, že sa to postupne mení najmä u mladých klientov, ktorí uvažujú udržateľne. „Staré prvky“ dokážu s moderným interiérom divy, aj keď rozumiem, že nie každý je s týmto štýlom, hoci jedinečným, stotožnený.

Pri návrhu interiéru nie je žiadna náročná úloha prekážkou. Čo má byť vyslovene technické a funkčné, dá sa prispôsobiť aj vizuálne, čo je čisto atraktívne, dá sa sfunkčniť (aspoň do nevyhnutnej miery). Pri svojpomocnom zariaďovaní to na rozdiel od práce dizajnéra/architekta nemusí byť pravidlom.

Aké materiály, farby, motívy sú pri zariaďovaní interiéru na výslní? A čo tvary?

Za posledné roky badám prírodné odtiene, materiály aj motívy v tónoch hnedej a „prírodnej“. Na Slovensku už veľmi dlho kraľuje univerzálna sivá farba a tiež jej kombinácia s drevom. Čomu sa naozaj teším, je trend pastelových farieb.

Všimla som si i záujem o odvážnejšie, sýtejšie interiéry, predovšetkým v mixe tmavých odtieňov dreva, a tiež o veľké geometrické tvary. Je to buď, alebo – minimalistické zariadenie verzus to organické až k návratu do retra a postmoderny. V druhom prípade ide často o dilemu, pretože aj keď sa to ľuďom páči, žiť v takomto interiéri si predstaviť nevedia. Vnímam však, že tento štýl si postupne nachádza cestu aj do slovenských domácností.

Zostaňme ešte pri farbách – farebné steny boli obľúbeným spôsobom, akým sme vnášali „veselé odtiene“ do interiéru. Upúšťame od veľkých farebných plôch alebo im zostávame verní?

Verím, že je to za nami. Ak sa akcentujú farby, tak na jednej ploche alebo na doplnkoch a textíliách a určite v tlmenejších odtieňoch. Musím však povedať, že na druhej strane to považujem za škodu. Ľudia sa natoľko obávajú farieb, že opatrnosť víťazí, a skončia pri prírodných béžovo-hnedých odtieňoch, čo môže pôsobiť fádne.

Prírodné odtiene v interiéri nestarnú. To je fajn, pretože vďaka rozmanitým štruktúram a textúram materiálov sa s nimi vieme pekne vyhrať. Ak však toto kombinovanie vynecháme – napríklad pri „samozariaďovaní“ – hrozí fádnosť až prílišná obyčajnosť interiéru.

K čomu ľudia najviac inklinujú (vo všeobecnosti verzus pri zariaďovaní spálne)? Akých najčastejších chýb sa dopúšťame?

Zhrnula by som to do niekoľkých bodov:

Ľudia sa tak veľmi ženú za „útulnom“, až ho nakoniec nedocielia, pretože to preženú s prekombinovaním. Dôležité je nájsť optimum pre zvolený priestor, či je vôbec napríklad ďalší dekor dreva vhodný, alebo bude lepšou voľbou príjemný hnedý pléd cez posteľ.
Evidujem, že mnohí klienti majú zariadenie spálne na zozname ako posledné. Pritom je dôležité – ide o naše súkromné spa, priestor, kde si vieme oddýchnuť, vyzdravieť z choroby, dokonca vyriešiť problémy. Nie je to len miestnosť na spanie, hoci sa stretávam s názorom: „Veď je to len spálňa.“. S tým nesúhlasím. Mali by sme sa v nej cítiť „zenovo“.
Problémom je i neodhadnutá miera nábytku, napríklad malá izba a veľká posteľ s čelom, a práca s priestorom vo všeobecnosti. Ľudia do veľkej obývačky bežne dajú malú sedačku alebo k veľkej sedačke malý koberec a pod.

Pozrime sa na to z opačnej strany. Čím začať a čo, naopak, riešiť ako posledné, ak zariaďujeme spálňu svojpomocne a „od nuly“?

V prvom rade ide o už spomenutú prácu s priestorom – treba sa postaviť do izby, rozčleniť zóny, kde svieti slnko, kde sú okná, dvere… Zvoliť správnu posteľ, ktorá determinuje priestor (kvalita, rozmer, vzhľad).

Ďalším krokom je úložný priestor. Mali by sme si premyslieť, čo všetko doň chceme ukladať, a to nielen teraz, ale i výhľadovo. Aby bol nábytok zladený a aj o niekoľko rokov pôsobil ako harmonický celok. Treba tiež počítať s alternatívami – do spálne možno pribudne toaletný stolík, detská postieľka či malý pracovný kútik. Odporúčam tieto veci riešiť nadčasovo a perspektívne.

Atmosféru vieme dotvoriť tapetou, čelom postele, posteľnými obliečkami – ľudia zabúdajú, že tvoria veľkú časť plochy spálne (najmä v bytoch). Oplatí sa im venovať pozornosť.

Z vlastnej skúsenosti pozorujete, že ľudia podliehajú trendom, alebo sa nechajú usmerniť a zakomponujú do interiéru i nadčasové prvky?

Vo všeobecnosti je väčšina klientov konzervatívna a volí nadčasovosť. Ja s tým súhlasím, pretože je ľahšie prispôsobiť sa štýlu výmenou menších kusov zariadenia, akými sú stoličky, koberec, dekorácie, textilné doplnky.

Myslím, že podliehanie trendom prebieha vo vlnách. Pokiaľ však interiéru dominujú nadčasové kúsky, nevadí to, pretože zmenu umožňujú. Teším sa, že jednou z aktuálnych tendencií je orientácia na kvalitné materiály a organizácia domácnosti. Pri vzoroch cítiť eleganciu a jednoduchosť, pri tvaroch sa však objavujú aj oblé a nesúrodé prvky.

Čo si máme predstaviť pod nadčasovým zariadením?

Aby boli nadčasové veľké hmoty. Teda vstavané skrine, vstavaný nábytok celkovo, kuchynská linka, sedacia súprava, ak je extra veľká. Všetko ostatné dokáže neutrálny základ oživiť a pretvoriť, pričom nejde o zásadnú ani investičnú zmenu.

Čo sa nadčasovosti týka, je tu ešte jedna vec – ikonický nábytok. Niektorí klienti si naň potrpia. Môže ísť trebárs o dizajnérsku stoličku, lampu a pod.

Podliehanie trendom je vítané, pokiaľ ide v interiéri o kombináciu veľkých nadčasových prvkov doplnených o menšie trendy elementy. Prípadné zmeny sú vtedy ľahko realizovateľné a finančne sú, nazvala by som to, v pohode.

Akú veľkú úlohu pripisujete bytovému textilu v interiérovom dizajne? Ako si poradiť s rozmanitými štruktúrami textílií a čoho sa, naopak, pri zariaďovaní vyvarovať?

Definovala by som to tak, že textílie robia zázraky. Ak klient hľadá útulnosť, vždy treba zaradiť textil – závesy, koberce, dekoračné vankúše, plédy a pod. Aj z hľadiska ozveny v interiéri sú vítané.

Ich kombinovanie závisí od štýlu. Ak niekto inklinuje k romantike, je vhodné zaradiť drobnejšie vzory a pastelové farby a vyhnúť sa sýtym odtieňom. Ak si potrpí na výraznejšiu dekoratívnosť, môže zakomponovať veľké vzory, florálne a geometrické motívy, sýte tóny farieb. Pri jednoduchom štýle zase môžeme staviť na materiály s vyšším vlasom, na zamat a pod.

Pozor si treba dať na prekombinovanie vzorov, vždy je lepšie doladenie jednofarebným prvkom. Dobrým tipom je kruh farieb – dopĺňajú sa tie, čo sú vedľa seba alebo oproti sebe.

Ako a čím zútulniť priestor – malý verzus veľký interiér? Ktoré doplnky a dekorácie urobia dobrú službu v interiéri?

Rada by som vyzdvihla tri veci, ktoré v tomto slúžia ako výborný odrazový mostík.

Osobné dekorácie. To, čo vystihuje obyvateľov, robí interiér špecifickým.
Rastliny. V malom priestore ich zoskupujte do hniezd.
Textílie. Urobia najväčšiu parádu. V malom priestore vyberajte svetlé, priehľadné, polopriehľadné materiály, pastelové farby, florálne vzory (vo svetlých odtieňoch). Vo veľkom priestore sa nebojte použiť „ťažšie“ materiály a staviť na vrstvenie.

Ak túžime po zmene v interiéri, no bez väčšej prerábky, ako sa pustiť do jeho redizajnu? Akých metód sa pri takomto type zariaďovania držať? Máte pre čitateľov konkrétne tipy?

Textilné doplnky sú cenovo najdostupnejšie riešenie. Aj premena detskej izby na študentskú je toho skvelým príkladom. Vankúše, posteľné návliečky, dekoračná prikrývka, záves – toto je cesta.

Wow efekt však môže urobiť aj koberec a to, či vôbec v miestnosti je. Podobne aj výmena drobného nábytku, ako stolička, stolík, kresielko.

Za mňa veľmi silný a zároveň podceňovaný prvok sú svietidlá. Ak sa ich rozhodneme vymeniť, dokážu udať úplne iný štýl a postarať sa o veľkú zmenu.

Interiér si pýta prvky, ktoré vystihujú ľudí v ňom žijúcich. Tým sa stáva osobitým. Textílie vedia podporiť jedinečnosť a zároveň dotvoriť zvolený štýl. Odporúčam sa na ne extra fokusovať.

A čoho sa najčastejšie držíte vy? Aký je rukopis Mary pri návrhoch interiérov?

Nechávam sa viesť priestorom a vyžarovaním klienta. Som vďačná za to, že viem človeka navnímať, pretože o to ľahšie je potom samotné navrhovanie. Považujem za veľmi dôležité nájsť si architekta, ktorý vám vyhovuje navrhovaním aj komunikáciou.

Rada hľadám optimálne využitie – aby bol interiér praktický, účelný a estetický aj o desať rokov, aby slúžil dlhodobo. Do výsledkov mojej práce sa snažím vnášať autenticitu zákazníka – či už ide o preferenciu farieb a štýlu, alebo osobných vecí. Takže môj rukopis je aj rukopis klienta. 😊

Ak sa na otázku pozriem s nadhľadom, Mary má typické znaky, ktoré sa v interiéri opakujú. Napríklad nejaký starší kúsok nábytku, starožitnosť, rodinný doplnok. Myslím, že je fajn, keď do zariaďovania môžu vstúpiť „poklady“ členov rodiny, niečo, čo ich vystihuje. No a takýto návrh interiéru napokon vystihuje aj mňa.

Máte svoj obľúbený štýl? Kde čerpáte inšpiráciu?

Je mi blízky eklekticizmus, a teda kombinovanie materiálov, vzorov, rôznych prvkov či štýlov, pretože tak dokážem v interiéri vytvoriť jedinečnú atmosféru. Mimochodom, je to skvelý príklad toho, kedy vie byť aj biely interiér útulný.

Páčia sa mi takisto veľmi tmavé interiéry. No majú svoje ale. Nevedela by som v nich žiť. Keďže odlišujem navrhované priestory od tých súkromných, viem sa s tým vyhrať. Tu platí, že môj obľúbený štýl nepovažujem plošne za ten, ktorý navrhujem.

Inšpiráciu hľadám u našich aj zahraničných kolegov, prezerám si blogy, sociálne siete architektov a interiérových dizajnérov, tiež Pinterest. A nájdem ju aj vtedy, keď všetko vypnem a odídem do prírody – to je síce klišé, no funguje.

Ak by ste mali dať jednu radu ľuďom, ktorí si plánujú zariaďovať bývanie, ako by znela?

Nebojte sa vyjadriť samých seba. Nech je interiér vaším zrkadlom. Vtedy sa v ňom budete cítiť pohodlne a príjemne.